Slnko

Slnko je naša najznámejšia hviezda, ktorú pozná každý. V dnešnej dobe astronómovia pomocou výkonných ďalekohľadov rozlišujú detaily v jeho atmosfére. Ak ho porovnáme so Zemou, je Slnko obrovské. Do objemu Slnka by sa zmestilo 300 000 našich planét Zem a pozdĺž priemeru by sa ich mohlo zoradiť až 109. Slnko je gigantická guľa žeravých plynov a jej hmotnosť je 300 000 krát väčšia ako hmotnosť Zeme. Gravitácia na povrchu Slnka je 28 krát väčšia ako na Zemi. Hoci si to neuvedomujeme, Slnko je len obyčajná hviezda. Profesionálnym astronómov ale aj amatérov dáva veľkú príležitosť skúmať zblízka hviezdu akou je naše Slnko.

Ožarujúce svetlo Slnka pochádza z vrstvy hrubej asi 300km, ktorú nazývame fotosféra. Práve fotosféra budí dojem, akoby bolo Slnko ohraničené veľmi ostrým okrajom, jej teplota je 6000 °C. Miestami sa na povrchu Slnka zjavujú tmavé škvrny, ktoré voláme slnečné škvrny a práve tieto sa veľmi dôkladne skúmajú. Keď ich pozorujeme pravidelne, môžeme zistiť, že ich poloha sa postupne mení. Tento pohyb je zapríčineným otáčaním Slnka.

Počas úplného zatmenia, keď sa Slnko stratí za Mesiacom, okolo neho vidíme tenký, jasný okraj teda chromosféru, ktorá postupne prechádza do nepravidelnej striebristej aureoly nazývanej koróna. Chronosféra je vnútorná a koróna je vonkajšie oblasť atmosféry Slnka. Za normálnych okolností ich nevidíme, lebo sú menej jasné ako fotosféra Slnka. Chromosféra stúpa až do výšky 15 000 km nad povrch Slnka. Teplota v nej so stúpajúcou výškou taktiež stúpa a dosahuje až 100 000 °C.

Vnútro Slnka nevidíme, ale vďaka výskumu jeho vonkajších vrstiev sa môžeme dozvedieť veľa informácií aj o jeho vnútornej štruktúre. Slnko obsahuje všetky prvky zistené na Zemi ale 98% jeho hmoty tvorí hélium a vodík. Slnko je smerom do stredu(jadru) čoraz viac horúce a hmota je stlačenejšia. Jadro dosahuje teplotu 15 miliónov °C a tlak 100 miliónkrát prevyšuje tlak na povrchu Zeme. V jadre vzniká jeden atóm hélia zo štyroch atómov vodíka, pričom sa uvoľňuje veľké množstvo energie, ktorá umožňuje Slnku žiariť. V tomto kotle sa každú sekundu mení 400 miliónov ton vodíka na hélium. Častica vyžiarená z tejto oblasti sa dostane na povrch Slnka približne za dva milióny rokov.

je dôverne známa obyvateľom krajín severnej Európy hlavne Aljašky a Grónska. Je jeden z najkrajších prírodných javov ktoré môžeme pozorovať na oblohe. Zvyčajne má podobu červených alebo zelenkastých žiarivých drapérií, ktoré sa rozvíjajú a vlnia v dĺžke aj niekoľko tisíc km. Na severnej pologuli je to severná polárna žiara, na južnej južná polárna žiara. Veľmi zriedka sa stane, že polárna žiara sa objaví ďalej od pólov.

Vznikne ak sa Mesiac pohybuje medzi Zemou a Slnkom tak, že znemožní dopad slnečných lúčov na časť povrchu Zeme. Zatmenia sa vyskytujú iba raz za tri až štyri roky a trvajú iba krátku chvýľu zvyčajne tri minúty. Počas úplného zatmenia Slnka je vyditeľná jeho koróna aj vóľnym okom.